Pre niekoho naozaj výnimočného :)

Autor: Zdenka Lazúrová | 8.11.2008 o 14:26 | Karma článku: 5,42 | Prečítané:  1039x

Ľudka, pre teba :)

Nerada čítam veci, čo som niekedy napísala... A neviem, prečo to tu vlastne všetko nechávam... asi pre spomienky na úžasnú časť môjho života a na jednu úžasnú priateľku.

Čítala som si články, čo som napísala. Niektoré sa mi celkom páčili, pri iných by som sa najradšej niekam schovala :) A potom som si začala čítať tie od Ľudmily. ĽUDMILA, TY PÍŠEŠ ÚPLNE ÚŽASNE!!! Nemôžem povedať, že nechápem prečo prestala písať na blog, kedže to chápem, ale som strašne rada, že všetko bolo tak, ako bolo. Naše blogy a cesty domov vlakom ;) ale častejšie autobusom :) Ľudmila, ja na tie naše nahánačky za tým našim autobusom nikdy nezabudnem...

Ako sme si kupovali banány cestou zo školy, alebo ako sme stopovali až do Bardejova a ako nám raz zastavilo jedno úúúžasne športové auto.. 

Alebo naša klinika , hmm? :) Dúfam, že niečo podobné raz bude :)  Veď aj cez prázdniny sme obe boli au-pair, hoci v iných krajinách :)

Ja vlastne ani neviem, prečo to  tu píšem... Asi preto, že chcem Ľudmile poďakovať za nádherné priateľstvo, lebo som to nejako nestihla... (teraz, keď tak na to pozerám, vyzerá to ako rozlúčka, ale môžem sa spoľahnúť, že Ľudka vie, že to tak nie je :))) A aj keď naše priateľstvo vyzerá teraz tak, ako si to opísala v jednom svojom článku , tak ver tomu, že to určite nepominie! Teda aspoň dúfam, inak si budem búchať hlavou o stenu :))) a to neviem, či by malo nejaký účinok :)

Alebo celý tento článok ber ako nejakú formu toho, čo som ti chcela napísať do maturitného pamätníka, ale ani to som nestihla :) alebo lepšie povedané: sme nestihli... Ale keby som mala ten tvoj slávny pamätník (a teraz tu dám odkaz na jeden deň v našej škole :) napísala by som ti tam toho omnoho viac, ale napísať niečo viac takto pred ostatnými nejako nemôžem...

A tie moje otázky: Ľudka, vieš prečo??? (neviem čo)...... Nezabudnem ako si sa pri tom úúúžasne tvárila... vlastne Ty máš mnoho tvári, lepšie povedané grimás, na ktoré keď si pomyslím, tak sa musím smiať aj teraz :) ...ale za všetky chvíle, keď som Ťa zlostila sa Ti ospravedlňujem...

Dala si mi tak veľa, ďakujem naozaj za všetko..

...a aby ste ostatní vedeli, tak Ľudmila je najúžastnejší človek, akého ste kedy mohli poznať... A teraz dúfam, že sa nebudeš na mňa kvôli nasledujúcim fotkám hnevať :)

Ludmila.bmp

ludmila2.bmp

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?