Pamätám sa ako som tu prišla prvýkrát.
Boli sme tu noví. Moji rodičia tu kúpili dom. Taký na okraji dediny. Netešila som sa tu, ale bola som zvedavá na dom, nových kamarátov.
Hneď ako som vystúpila z auta, že si obzriem miesto, kde budeme odteraz žiť, na mňa vyskočil veľký pes. Strašne som sa zľakla a začala som jačať. V živote som tak nekričala, no čo som mala robiť, keď na úplne neznámom mieste na mna vyskočí taký psisko.
(Tak som sa spoznala s Richardom a jeho bratom Martinom. Bol to ich pes. Volali ho Stanley. Richard a Martin boli naši susedia. Odkedy sa dozvedeli, že sa tento dom predal, boli zvedaví, kto tu bude bývať. V ten deň, kedy sme mali prísť, čakali na nás celé doobedu.)
Od Stanleyho ma zachránil Richard. Potiahol ho za obojok a Martin ho hrešil. Nahnevane som na nich zazerala. Obaja podišli ku mne a ako by sa nič nebolo stalo, povedali:
"Ahoj, ja som Richard a toto je môj mladší brat Martin. Ty tu budeš teraz bývať?"
Šokovane som na nich pozrela a tak Martin vtedy rýchlo dodal:
"A prepáč, Stanley sa neovládol..." a ospravedlňujúco sa usmial.
Podala som mu ruku a predstavila som sa: "... aaa ten pes nehryzie?" Richard záporne pokrútil hlavou, dal mi niečo maličké do dlane. Martin na mňa veľavýznamne žmurkol a obaja bez slova zmizli v kríkoch.
"HEJ, STOJTE!" no už boli preč.
Pozrela som sa do dlane. Škatuľka. A to čo bolo v nej ma úplne šokovalo.
