Zdenka Lazúrová
Krásne ráno
Zaškvŕkalo jej v bruchu. Krásny zvuk v podvečer v poloprázdnom vlaku.
Viete, čo najviac miluje pri písaní? To, že nikto nikdy nepochopí, čo za každé jedno slovo naozaj ukryla... Vie to iba ona. A taktiež vie, že sa nikdy naozaj nedozvie, čo ste v jej slovách videli vy. Áno, práve preto rada píše, ale ešte radšej číta :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, bicyklujeme Európou, KeĎ na chvíľu zastavím čas, na pokračovanie, O Katarínke, United Kingdom, O iných
Dieťa. Sedelo a počúvalo. Jeho oči hľadeli, ale nie na to, čo mali pred sebou. Hľadeli do budúcna? Nie... Hľadeli do fantázie. Fantázia, ako mohutný dym, rozľahla sa v jeho maličkom vnútri.
Príjemná cesta zo školy domov. Odrazu však za sebou počujete škripot bŕzd, snažíte sa uhnúť, počujete auto šmýkajúce sa za vami, tesne vás obíde a vy sa za ním v šoku usmejete s pohľadom: Nič sa nestalo.
Keď sa ponáhľam zo školy, z Prešova, idem autobusom. Ten však neide priamo do Bartošoviec.
Čím bola? Alebo kým? Študentkou. Vlastne maturantkou. Maturantkou, ktorá sa nikdy nevedela rozhodnúť z čoho chce maturovať.
...alebo: Čo všetko Vás môže postretnúť na čerpacej stanici...
Naše slniečko má asi všetky zúbky, vie behať po všetkych schodoch, rada sa v zlosti hádže o zem a najradšej sa smeje :)
Tak toto je náš havo. Teda bol. Alebo bola? To je už jedno. Aj tak s ňou bola sranda. Taký mini príbeh. A chcem týmto článkom pozdraviť Cyrila L.
Sedela som na drevenom obloku a dívala som sa na decká pobehujúce po snehu. Výskali, skákali, šantili sa. Malá Anička sa snažila dostať na kopec plný snehu, no susedov Jožko jej plány prekazil. Ach, ako som chcela byť medzi nimi. V húfe detí som sa snažila nájsť môjho brata, mal 11 ale vyzeral na 15. Ja, jeho 9-ročná sestra, som ho musela častokrát počúvať, tak ako aj dnes. Jasné, vždy keď mal možnosť, hneď ubzikol medzi detská. Ale mali sme dohodu:
V predchádzajúcom článku som písala o žene, ktorá trpela tým, že išla na potrat. Po čase ma napadla jedna otázka:
Tento príbeh mi vyrozprávala jej priateľka. Priateľka ženy, ktorú jedna „banálna“ udalosť v jej živote takmer zničila. Za slovo „banálne“ dávam teraz výraz:
Počula som jeden zaujímavý príbeh: Jedno dievča malo nadanie na cudzie jazyky a tie aj po vyučovaní v škole doučovalo. Raz prišla domov zo školy s vedomím, že o také 2-3 hodiny bude znovu v škole doučovať. No začítala sa do nejakej knihy a pravdaže, kým sa spamätala, na vyučovanie meškala. Rýchlo sa umyla, učesala a utekala na autobus. No výťah, ktorý privolávala, nereagoval. Odrazu si na zemi všimla skrčený papier, na ktorom bol nápis:
Pracovala som v jednom hoteli. Najprv ako čašníčka, neskôr ako recepčná... Obe tieto postavenia mi dali veľa... Ale najviac asi zážitkov :) Spoznala som kuchyňu a ako to tam ide, ako musia čašníčky niekedy makať, čo všetko musí vedieť !dobrý recepčný, naučila som sa po poľky a rusky ale hlavne som spoznala plno ľudí: ľudí, ktorí to nemali v živote ľahké, agresívnych opilcov, ale aj milých cudzincov a... Chcela by som napísať o mnohých z nich, no nemôžem... Musím povedať, že sa mi tam veľmi páčilo... Ale nebudem rozprávať o sebe...
Deň predtým sršala smiechom a dobrou náladou. Bol ňou očarený. Videla mu to na očiach, ale...