reklama

Radšej byť bez Teba týždeň, akoby si nemohla pokračovať - časť 3.

Z poľskej dedinky Brzegi to bol asi najhorší úsek nášho camina ešte v pôvodnej zostave. Ráno sme vyrazili s pocitom, že všetko bude fajn. Bolo. Ale len chvíľu. Kopcov bolo veľa a každým kilometrom sme boli pomalší a pomalší. V dedine Suchá bol asi bod, pokiaľ Ľudka vedela tlačiť bicykel bez zjavných ťažkostí. Potom to už bola len silná túžba odstrániť tú hroznú bolesť kolien, ktoré jej bránili bicyklovať. Ľudka asi už nikdy nezabudne na kopec v Suchej :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nebol to tento úsek, čo je na fotke, ale táto fotka je tu na pamiatku, že aj veľká cyklistka niekedy zosadne z bicykla :)

Obrázok blogu

Prišli sme na Slovensko a za dedinou Hladovka prišla po Ľudku "naša" E :) Náš anjel na ceste. Bývali sme u nej 2 dni, kým sa Ľudka zotavila. Spoznali sme krásy Trstenej a jej okolia - nádherná časť Slovenska.

Obrázok blogu

Taktiež sme tam stretli cyklistu z Fínska - chystal sa do Milána. Natešená som za ním prišla, že aj my sme "cyklisti", nech nám niečo porozpráva o svojej ceste - rozprával. A veľa. A odvtedy sme si začali uvedomovať tú cyklosúdržnosť, ktorá sa tvorila na našich cestách. Nezáležalo, či to bol profesionál, či amatér, s drahým bicyklom, či len s takým rozpradajúcim sa šmejdom, či to bol cyklista z Tour de France alebo Dán, ktorý cestuje nabalený ako my :) Všetci sme sa na seba usmievali a povzbudzovali sa rôznymi posunkami, či dokonca hlasovými prejavmi: "Slovakiaaaaaaaaaaaaaaaaa" :)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Z Trstenej sme vyrazili po 2 dňoch oddychu. Po 34 kilometroch sa bolesť znova vrátila. Smerovali sme do Novote. Zavolali sme E, či nevie o nejakom vlaku do Prahy. Chceli sme tam Ľudku poslať, nech má na regeneráciu viac ako len 2 dni. E sa rozhodla znova prísť po Ľudku. Táto úžasná žena nechala svoju prácu a autom prišla 34 km za ubolenou cyklistkou, s ktorou sa poznala len 2 dni. Chcem jej aj takto za všetkých poďakovať. Za krásne chvíle s ňou. Ten čas v Trstenej bol nezabudnuteľný.

Obrázok blogu

S Ľudkou sme sa rozlúčili s vetou:"Radšej byť bez Teba týždeň, akoby si nemohla na camine pokračovať vôbec..." Verili sme, že keď sa s ňou stretneme, bude všetko ako predtým a z Prahy pôjdeme znova štyria.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Boli asi 2 hodiny poobede. Zašli sme do Novote - nádherná dedinka :) a tam sme si dali ľahší obed. Chceli sme dôjsť aspoň na hranice Poľsko-Česká republika. Náš pôvodný plán bolo prejsť Trstená - Třinec, ale kedže bolo už dosť neskoro, neupínali sme sa na to, že tam dnes dôjdeme.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Približovali sme sa k hraniciam. Bolo zamračené a hrmelo, začínalo pomaly mrholiť. Nechceli sme ani len pomyslieť na to, že nás to môže zdržat. Ja osobne som k tomu cítila som trochu smútok. Opúštali sme domov. Odteraz už po nás nikto nepríde autom, ak sa niečo stane. Ostali sme sami. Samozrejme, boli sme stále sami, ale ten pocit domova znamenal pre nás pocit bezpečia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šialenou rýchlosťou sme sa rútili do Poľska!!! Všimli sme si, že hraničné priechody sa väčšinou nachádzali v údolí. A na ten prechod do Poľska nikdy nezabudnem. Celý čas sme mysleli na Ľudku: "To by sa jej šlo, dole tým kopcom." :) Môj osobný rekord: 62,9km/h. Na camine sa mi ho už viac nepodarilo prekonať.

Poľsko som si zamilovala, čím ďalej tým viac. Nebolo tam veľa áut, cesty boli dobré a príroda na nás dýchala z každej strany. Dobrá krajina pre cyklistov. Samozrejme, to sme ešte nepoznali Nemecko :)

Obrázok blogu

Ten úsek až do Jablunkova bol príjemný a úžasne kopcovitý. Keď si na to spomeniem, napadne mi tento obraz:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príjemné počasie, pomaly sa zvečeriava a my tlačíme bicykle do jednej dediny, ktorá je "skoro v nebi", s vetou na perách: "Kto chce bývať na takom kopci? Tu by som sa v živote nechcela žiť!" :) A keď sme už hore, tak sa znova spúšťame: "Milujem cyklistiku, som najšťastnejšia v živote." :)

Obrázok blogu

Čakal nás posledný kopec pred vstupom do Čiech. BOL NÁDHERNÝ. Asi tam niekde som začala milovať kopce aj keď sme to nezvládli prebicyklovať celý. Vždy keď to vyzeralo, že už sme tam, hore,vždy sa za zákrutou objavila cesta, ktorá ďalej stúpala :) Ale tá odmena stála za to. Krásny výhľad a znova úžasná rýchlosť na hranice.

Obrázok blogu

Jablunkov. Boli sme v Českej republike. Zavolala som S, či môžeme prísť. Do Třinca. Môžeme. Bolo to na neuverenie, že dnes zvládneme 100 km, aj keď sme sa v podstate rozbehli neskoro poobede. Bol to náš prvý couchsurfing. Cesta do Třinca bola rýchla. Asi nám vietor fúkal priamo do chrbta, inak si tú ľahkosť, s akou sme prišli až k S, neviem vysvetliť.

Obrázok blogu

Keď sme vstupovali do Třinca, cítila som sa zvláštne. Išli sme okolo železiarní. Vyzeralo to strašidelne. Mala som dojem, že to vybuchne a my tu zomrieme :) Možno aj kvôli týmto pocitom sme mestom prešli dosť rýchlo a na dvere S sme zaklopali o pol 10 večer po 106 kilometroch.

Obrázok blogu

A tam sa začalo české dobrodružstvo.

Zdenka Lazúrová

Zdenka Lazúrová

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Viete, čo najviac miluje pri písaní? To, že nikto nikdy nepochopí, čo za každé jedno slovo naozaj ukryla... Vie to iba ona. A taktiež vie, že sa nikdy naozaj nedozvie, čo ste v jej slovách videli vy. Áno, práve preto rada píše, ale ešte radšej číta :) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenábicyklujeme EurópouKeĎ na chvíľu zastavím časna pokračovanieO KatarínkeUnited KingdomO iných

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu