Ako sa necyklisti prebicyklovali z Prešova do Lisabonu - časť prvá

Autor: Zdenka Lazúrová | 30.9.2012 o 15:51 | (upravené 18.11.2012 o 13:53) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  829x

Na začiatku nápadu sme boli dvaja, ale vedeli sme, že ďalších dvoch nebude treba dlho prehovárať. A tí tento nápad úžasne rozšírili a obohatili. "Poďme paneurópskou cyklocestou z Prahy do Paríža", povedal Juraj. "Keď už z Prahy, prečo nie rovno z domu", dodala Zdenka. "Veď Santiago je už len na skok", zasmiala sa Ľudka. "A ja chcem vidieť aj Fatimu", zahlásil Roman. A keď sme chceli ísť až na Gibraltár a potom do Maroka, jediná skúsená cyklistka z nás nám to pekne krásne zatrhla a urobila asi dobre, pretože bicykle sa nám začali "rozpadávať" už pred Santiagom a do Lisabonu sme došli len tak tak :)

Naším plánom bolo prejsť 7 europskymi krajinami: Slovensko, Poľsko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko. Vyrazili sme z Prešova do Prahy, potom sme sa napojili na paneuropsku cyklotrasu do Paríža. Ďalším cieľom boli Lurdy. Cez Pyreneje sme sa dostali z Jean Saint Pied de Port, kde vlastne začína oficiálna trasa do Santiaga - camino frances. Od Santiaga sme zamierili k moru, najprv Muxia, potom Mis Finisterre. Po prekročení portugalských hraníc sme sa nemohli dočkať Fatimy, ktorá už bola na skok od Lisabonu. A práve v Lisabone sa náš výlet po 71 dňoch a 5000 kilometroch skončil.

Plánovali sme denne prejsť 90-100 km, niekedy to však bolo veľmi ťažko dosiahnuteľné :) Do Santiaga sme mali len 4 oddychové dni, potom sme si mohli dovoliť aj viac. Naše náklady sa týkali len 3 vecí: stravy, leteniek a poistenia. Ubytovanie v našom rozpočte nemalo miesto - a aj vďaka takýmto možnostiam sme zažili to najúžastnejšie camino v živote :) Ale o tom Vám budem rozprávať postupne neskôr.

Niekedy v októbri minulého roku sa začali veľké plány. Musím však priznať, že veľa sme toho v našich prípravach na camino neprebicyklovali (pozn. camino = cesta po španielsky, je to pomenovanie cesty, ktorú chodia pútnici pešo v Španielsku do Santiaga de Compostela) Ja osobne som začala trénovať koncom marca - raz do týždňa 11 km, čo sa neskôr ukázalo ako nie najlepší nápad, lebo po mojích prvých 92 kilometroch z Prešova do Žakoviec som bola najviac rozbitá z našej štvorky :)

 

1.deň cesty

Je 27.jún, 8 hodín ráno a my vyrážame. Do Španielska. Znelo to v našich ušiach smiešne a NEUVERITEĽNE. Ešte pred odchodom sme opravili Romanovi defekt, čo bola asi predzvesť, že sa tých defektov až tak veľmi nezbavíme, ale vtedy nám to veľmi nevadilo - aspoň sa niektorí z nás zoznámili s podrobnejšou štruktúrou bicykla.

DSC02549.JPG

Prešov - zastávka pri gymnáziu sv. Moniky: "Vy idete do Španielska? Teraz???"

DSC02555.JPG

Veľký Šariš. Kostol sv. Jakuba. Vraví sa, že všade, kde je kostol sv. Jakuba, tam začína svätojakubská cesta k hrobu tohto apoštola. Aj kvôli tomu sme Veľký Šariš, kde je najbližšie k Prešovu kostol sv. Jakuba, nemohli obíjsť.

DSC02561.JPG

Branisko - bolí ma hlava a kopec je nejaký dlhý, aha, pitný režim bol zanedbaný. Dopujem sa vodou, hneď sa lepšie bicykluje. Stále sme plní energie :)

DSC02563.JPG

DSC02573.JPG

Spišská Kapitula - tlieskali nám Belgičania, ktorí spoznali naše mušle zo Santiaga ako znak pútnictva.

DSC02580.JPG

DSC02581.JPG

Levoča - tak to bolo strašné - tisíc áut a nekonečný kopec. Kto postavil to mesto tak ďaleko a na takom kopci??? :) Energie nám ubúda. Je 5 hodín večer, ležíme v mestskom parku, zastavujú sa pri nás Nemci kvôli mušli zo Santiaga - tlieskajú :) Unavene sa usmievame, cítim, že som sa spálila. Rozmýšľame, že kto vymyslel, že musíme dôjsť dnes do Žakoviec. Roman dodáva - chceli ste ísť až do Popradu - to nás trošku povzbudzuje, nasadáme na bicykle a vlečieme sa do kopca.

DSC02583.JPG

Žakovce, niečo po 8. hodine večer.

DSC02594.JPG

Doteraz netuším, ako som do Žakoviec došla. Bolo to tažké a bola som nenormálne zničená. Každý pohyb bolel a k tomu ako jediná som bola pekne spálená :) Nechcelo sa mi veriť, že zajtra zvádnem 100 km :) V noci som nespala. Zažila som asi najhoršiu bolesť v živote. To nebola svalovka. TO BOLA MEGASVALOVICA NA DRUHÚ. Snívalo sa mi, ako spím vo svojej posteli. Nutkanie ísť domov bolo dosť veľké :) A hoci povzbudivé reči okolia boli na neuverenie, že zajtra to bude lepšie, únava mi pravdepodobne bránila rozmýšľať. Hodila som sa do postele a rozhodla veriť, že zajtra to bude fajn a že možno svoju skupinku presvedčím, že 100 km bude veľa na jeden deň :)

A ráno? Bola som fit! :) Síce som nezbehla dole schodmi, ale skor odkráčala to spôsobom "robot sa učí chodiť" ale bolo to tisíckrát lepšie ako včera! Stihli sme ešte sv.omšu a Kuffova kázeň nám už navždy ostala v ušiach - s pocitom, že nemôžeme byť svine, ale musíme ísť ďalej, sme vysadli na bicykle a začali obchádzať Tatry. (pán Kuffa kázal o sebeckosti a o tom, že svine nie sú tí iní, ale my, keď nie sme ochotní vzdať sa vlastného pohodlia...)

A tam sa začali búrať naše sny a plány...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?